Veselý František Krištof - Nečakaj ma už nikdy

^Gm Do tvojich rúk som skladal najkrajšie ná ^G de ^Cm je, ^D7 veril som, že raz ^Gm cestou žitia ^D7 šťastný pôjde ^Gm me. ^Gm Nesmieš však preto smútiť, nauč sa u ^G smie ^Cm vať, ^D7 veď je to jedno ^Gm skôr, či neskôr, ^D7 pravdu pove ^G dať.

moje dievčatko ^D7 zaľúbené, aj keď sme si tak zvykli, možno zabudne ^G me. Miesto mňa iný príde, zahľadí sa do ^D7 tvojich očí, tvoje srdce ho príjme, jednej hravej no ^G ci.

Potom ti ^Bm nahradí najdrah H7Hm ší sľub i ^Em môj dar, roz ^C7 kvit ^Fism nú ^A7 záhrady, večná bude ^D7 jar.

Nečakaj ma už ^G nikdy, moje dievčatko ^D7 zaľúbené, s úsmevom sme sa zišli, aj sa rozíde ^G me.

moje dievčatko ^D7 zaľúbené, aj keď sme si tak zvykli, možno zabudne ^G me. Miesto mňa iný príde, zahľadí sa do ^D7 tvojich očí, tvoje srdce ho príjme, jednej hravej no ^G ci.

Potom ti ^Bm nahradí najdrah H7Hm ší sľub i ^Em môj dar, roz ^C7 kvit ^Fism nú ^A7 záhrady, večná bude ^D7 jar.

Nečakaj ma už ^G nikdy, moje dievčatko ^D7 zaľúbené, s úsmevom sme sa zišli, aj sa rozíde ^G me.