^AJohanka tak zostarla na ^Amaj7konci jesene ^A6blúdi mestom – spomienky má ^Dcelkom zotmené Pokri^Hmikujú: Blúdivá, veď za^Ebudla kde býva Johanka vždy mala toľko detí A kde sú, keď sa pýta na ulici na svoju adresu ? Kto jej vráti domov späť ? Ľudia vedia nevidieť.

®: ^EJohan^C#mika ^Hmipoď sem, ^Aja ťa domov odvediem, Johan^C#mika poď ^Hmipomaly, ^Aspolu by sme nájsť mali kde to ^Dmiesto je. ^HmiKto to vie ? Kde sme ^Eopustili seba samých.^A, ^E5+

V každej bráne ticho ťahá listy zo schránky A lúšti vety tajnej reči milencov až kým uverím tomu sama že tak kúsok lásky má. Prisadá si v kaviarni po stole rozkladá hádanky so zápalkami - ty musíš hádať. Kto jej vráti domov späť ? Ľudia vedia nevidieť. Johankine deti nechcú vedieť čo je s ňou Leží tu, kde každá posteľ stoná svojou bolesťou. Keby stať už vládala, nikam ísť by nemala. ®:

Peter Nagy - Stará Johanka