Peter Nagy - Kristinka iba spi

^AmKristínka by mala ^Fdnes už ^Go dva roky dlhšie ^Fvlasy a ^Amplač mi skáče do slov ^Fvieš, keď ^Gzas a znova premie^Ftam si. Ako ^Cvisí prichyte^Gná v trhli^Fnách vysokých ^Ambrál, nikto ^Cnezachytí tvoje ^Glaná, keď sa ^Frútiš z kolmých ^Gskál. ^G

^AmBol som pri nej dole ^Fhneď, kým jej ^Gvýkrik doznel v ozve^Fnách a ^Amza viečkami našiel ^Ftlieť ^Gdve zľaknuté svetiel^Fka. Čo sa ^Crobí v mojich ^Gžilách o to ^Fsa nik nesta^Amrá, nikto ^Cnezachytí tvoje ^Glaná, keď sa ^Frútiš z kolmých ^Gskál. ^N.C.

^CSpíš, Kris^Emtínka, ^Amsnáď len ^Cspíš, neve^Frím poď a ^Emvstaň, ten ^Dmpád bol možno len ^Gklam. ^CSpíš, Kris^Emtínka, ^Amsnáď len ^Cspíš, ty mu^Fsíš hore ^Emísť, k o^Dmblakom sme už na do^Gtyk. Ty si jedi^Amná ^Fz nás tak ^Gblízko pri obla^Ckoch, ty si jedi^Amná ^Fz nás tak ^Gblízko pri obla^Ckoch, ^Gpri obla^Ckoch.

^AmVydýchla mi v náru^Fčí a ^Godtedy sa podvá^Fdzam, že ^AmKristýnka snáď iba ^Fspí, že ^Gticho za ňu rozprá^Fva. Tak sa ^Cplatí za to, že ^Gmladá chcela ^Fvidieť z výšky ^Ambrál, nikto ^Cnezachytí tvoje ^Glaná, keď sa ^Frútiš z kolmých ^Gskál. ^N.C.

^CSpíš, Kris^Emtínka, ^Amsnáď len ^Cspíš, neve^Frím poď a ^Emvstaň, ten ^Dmpád bol možno len ^Gklam. ^CSpíš, Kris^Emtínka, ^Amsnáď len ^Cspíš, ty mu^Fsíš hore ^Emísť, k o^Dmblakom sme už na do^Gtyk. Ty si jedi^Amná ^Fz nás tak ^Gblízko pri obla^Ckoch, ty si jedi^Amná ^Fz nás tak ^Gblízko pri obla^Ckoch, ^Gpri obla^Ckoch.

^CSpíš, Kris^Emtínka, ^Amsnáď len ^Cspíš, neve^Frím poď a ^Emvstaň, ten ^Dmpád bol možno len ^Gklam. ^CSpíš, Kris^Emtínka, ^Amsnáď len ^Cspíš, ty mu^Fsíš hore ^Emísť, k o^Dmblakom sme už na do^Gtyk.

^CSpíš, Kris^Emtínka, ^Amsnáď len ^Cspíš, neve^Frím poď a ^Emvstaň, ten ^Dmpád bol možno len ^Gklam. ^CSpíš, Kris^Emtínka, ^Amsnáď len ^Cspíš, ty mu^Fsíš hore ^Emísť, k o^Dmblakom sme už na do^Gtyk.