^AmKristínka by mala ^Fdnes už o ^Gdva roky dlhšie ^Fvlasy ^Ama plač mi skáče do slov ^Fvieš, keď ^Gzas a znova premie^Ftam si ako ^Cvisí prichyte^Gná v ^Ftrhlinách vysokýh ^Ambrál nikto ^Cnezachytí tvoje ^Glaná, keď sa ^Frútiš z kolmých ^Gskál

Bol som pri nej dole hneď kým jej výkrik doznel v ozvenách a za viečkami našiel tlieť dve zľaknuté svetielka čo sa robí v mojich žilách o to sa nik nestaral nikto nezachytí tvoje laná, keď sa rútiš z kolmých skál

^CSpíš Kris^Gtínka ^Amsnáď len ^Cspíš, ^Fneverím ^Cpoď a ^Gvstaň ten ^Dmpád bol možno len ^Gklam, ^Cspíš Kris^Gtínka ^Amsnáď len ^Cspíš ty ^Fmusíš hore ^Císť k obla^Dmkom sme už len na ^Gdotyk ty si jedi^Amná z ^Fnás tak ^Gblízko pri obla^Ckoch

^AmVydýchla mi v náru^Fčí, ^Godvtedy sa podvá^Cdzam ^Amže Kristínka snáď iba ^Fspí, že ^Gticho za ňu roz^Ampráva ^CTak sa platí za to, že ^Gmladá chcela ^Fvidieť z výšky ^Ambrál ^Cnikto nezachytí tvoje ^Glaná, keď sa ^Frútiš z kolmých ^Gskál

Peter Nagy - Kristínka