Autoscroll
1 Column 
Text size
Transpose 0
Bufet FViola bol vždy Bvývarovňou Dmipre starých ľuCdí iba Bpichne keď ten Cpocit zrazu k Btebe zablúCdi tu Bnehľadia si Cdo misiek už si Fhľadia Dmi7do očíBmaj7 Že koľkoFkrát sa s nami Btáto zem Cešte otoFčí
A hneď vedľa stojí espresso Tam sa vozia v taxíkoch dievčatá čo večer ľúbia aspoň v siedmich jazykoch z nudy drobia do činzána šminky z rias a z obočí Stav sa koľkokrát sa s nimi taxikár do hotela otočí Niekoho vraj v noci zbuili na námestí Slobody Pre pár drobných, že viac nemal, a že sa vôbec narodil Tak to býva keď sa hlúposť vleje z hlavy do kostí Kde sa rodí stará známa radosť z cudzích bolestí ? Bufet Viola bol vždy vývarovňou pre starých ľudí iba pichne keď ten pocit zrazu k tebe zablúdi tu nehľadia si do misiek už si hľadia do očí: Koľkokrát sa s nimi táto zem ešte otočí