^DVždy, keď sa ráno ^Emusmeješ na se^Dba.^Em Vždy, keď sa ráno usmeješ na seba. ^BmVezmem ti smútok ^Apotichu z pliec. ^BmMožno to nevieš, ^Aani to netreba, no ^Bmja mám s tebou tú ^Azvláštnu česť. Som ^Gmaj7vták do smutných ^Apočasí, len ^Gmaj7nemám na to ^Adôkazy.

Vždy, keď sa ráno usmeješ v zrkadle Vždy, keď sa ráno usmeješ v zrkadle Sedím tam za ním v praskline sám. Byť ráno s tebou, to predsa patrí k hre, a never, že sa len tak ľahko vzdám. Som vták do smutných počasí, len nemám na to dôkazy. Vždy, keď sa ráno vyzlečieš do naha Vždy, keď sa ráno vyzlečieš do naha Zmením sa na muža, pokazím fór. Kto by už vtedy na chvíľu zaváhal, Kto by to nezmenil, keby mnou bol. Som vták do smutných počasí, len nemám na to dôkazy.

^DSom vták do ^Emsmutných poča^Dsí, ^EmTen prelietavý ^Dvták, čo ^Emďaleko vždy s tebou ^Dje a blíz^Emko nao^Dpak čo ďaleko vždy s tebou je a blízko naopak

Paľo Hammel - Vták do smutných počasí