^GMestečko Goenningen, ^Csmutné a nevľúdne, ^Gmestečko Goenningen, ^Cpred rokmi ako ^Ddnes. ^GNámestie s radnicou, ^Ckostolík za riekou, ^Gz mestečka Goenningen ^Cje všade ďale^Dko. ^CKaždý deň trvá tu ^Dsivé nekonečno, ^Cťažko byť v Goenningen ^Dstarnúcou sleč^Gnou.^C, ^G

2. Marišku Steiffovú miloval kominár, vždy, keď sa zvečerí, ticho naň spomína. V mestečku Goenningen každý jej závidel chlapca, čo lietať chcel, ale bol bez krídel. Každý deň trvá tu sivé nekonečno, ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou. Ref1:

^GV dvorane slávy ^Amľudskej pamäti ^God vekov žiaria ^Bmveľké mená, ^Emv dvorane slávy ^Dľudskej pamäti ^Cchýba mi ^Djedna že^Gna.^C, ^G

3. Svadby a pôrody, staručká matrika, Marišky Steiffovej, tej sa to netýka. Tri sestry vydaté, Mariška najstaršia, v podivnom kláštore uprostred cudzích šiat. Za strojom šijacím s láskou a nehou spísala svoje sny švabachom stehov. Ref2

^GMnohí z vás to azda ^Amnevedia: ^Gna jeseň v tisíc de^Bmväťsto treťom ^Emkrajčírka vymyslela ^Ddeťom ^Cplyšové^Dho medve^Gďa.^C, ^G

Ref1 V dvorane slávy ľudskej pamäti od vekov žiaria veľké mená, v dvorane slávy ľudskej pamäti chýba mi jedna žena.

^GKrajčírka z Goenningen ^CMargaret Steiffová ^Gvymyslela deťom ^Cplyšového medve^Gďa.^C, ^G

Paľo Hammel - MARGARETA STEIFFOVÁ