Vždy, keď ^Cpília krásny strom, viem, že sa ^Gvráti, v dyme, ^Dmiv daždi, v ústiach riek, v nežnom ^Gsmútku zápaliek, keď sa ^Crúca niečí dom, je mi ho ^Gľúto aj keď ^Dmimôžu ďalej bývať v ňom návrat ^G7dáva šancu dvom.

Dnes už ^Cviem, keď láska stráca dych, to sa ^Emistáva. Som z ^Ctých, čo vie, že v útekoch je skrytý ^Gnávrat. Toľko ^Csnov o slávnych útekoch a ^Emivážna múdrosť návratov vždy do ^Ftej istej vstúpiš, niet viac ^Criek.

Žiaľ, až ^Fmidnes to viem, to viem, už ^Cviem to, čo ^Fmidávno, dávno vie, už ^Cvie, každá z ^Fmimúdrych žien to vie, hm... ^Cžiaľ až ^Fmidnes to viem, ^Cčo s tým...

Koľko býva márnych strát, kto ich zváži. Ach, koľko býva strát, keď túžiš všetko vzdať. Vždy, keď pília krásny strom, je mi ho ľúto. Vždy, keď pília krásny strom, som s ním, som v ňom, som on. Dnes už viem, keď láska stráca dych, to sa stáva. Som z tých, čo vie, že v útekoch je skrytý návrat. Koľko snov o slávnych útekoch a vážna múdrosť návratov, vždy do tej istej vstúpiš, niet riek. Dnes už viem, keď láska stráca dych, to sa stáva. Som z tých, čo vie, že v útekoch je skrytý návrat. Koľko snov o slávnych útekoch a vážna múdrosť návratov,

vždy ^Fdo tej istej ^Gvstúpiš, niet viac ^Criek. Žiaľ, až dnes to viem, to viem, už viem. To, čo dávno dávno vie už vie. Každá z múdrych žien to vie, už vie. Žiaľ, až dnes to viem, čo s tým.

Paľo Hammel - Dnes už viem