Autoscroll
1 Column 
Text size
Transpose 0
AMedzi blokmi na sídlisku sedí chlapec pri ihrisku, práve zistil, že je dieta zF#m mesta.
Do príBmrody vedú spoje, šofér sa ho pýta: "čo je?" "Vezmite ma tam, kde Enieje asfaltová cesta".
V detskej v malom byte, ako vtáča v igelite zisťujem, že jedno isté mi je. Civilizácia zbohom. Toto je medzi mnou a Bohom, odchádzam niekam tam, kde mi nehrozí ztráta fantázie.
ref.: Na Ekaždý strom vedľa železnice Dvpíšem meno kriedou, nech F#mvieš, kde nájdeš, keď Dpojdeš domov triedou. Ak ti Estojím za to, tak nájdi si ma, ja Dbudem niekde v horách, nech ti F#mnepomáha Eani ten, čo Dsmeje sa nám zhora.
Vymenil som staré miesto za tento nekonečný priestor, priestor, ktorý je čistý a dokonalý. Kto s s takou krásou zmieri? Možno len básnik na papieri, ten jediný dokáže opísať miesto veľké, aj keď sám je malý ref.: Na každý strom vedľa železnice ... Zastavíš vlak a spavíš niečo, čo nedokáže spravit vačšina. Povieš: "prepáč", to mi stačí a ďalšia etapa sa začína.
GLietať spolu Dnad oblaky, F#mdýchať z plnej Esily. GKričať: "život Dje už taký", F#mpriznať, že sa Emýlim.
ref.: Na každý strom vedľa železnice ...