1.^GNajkrajšia si, ^Ckeď si češeš ^Gvlasy, tuším zakry^Cjú tvoj štíhly ^Dpás, ^Czrkadlo už odpovie ti ^Gasi,^Em ^Amže sa krásnym ^Dženám podo^Gbáš.

2. Najkrajšia si, keď sa trochu potkneš o ten kameň, čo tu v ceste stál, vždy, keď sa ma v takej chvíli dotkneš, v duchu dávam vďaku rodu skál.

2x ®: ^CNa každý deň ^Gmáš ^Cprekvapení ^Gpár, ^Cstále krajšiu ^Gtvár ^Ddenne stretá^Gvam.

3. Najkrajšia si, keď si dávaš blúzku, kvitnú ti v nej kvety priesvitné, v takej chvíli zabúdam vždy na poučku, čo sa môže, čo nemôže v tme. 4. Najkrajšia si, keď mi dávaš "zbohom", keď ťa vietor krásnu nesie preč, a keď som už sám za prvým rohom, spomalím, a ty ma dobehneš. ®:

Miro Žbirka - Ako obrazok