Inekafe - Dejavu

^AOpať som ťa ^Estretol, napriek ^F#mtomu, že som o to ^Dnestál, ^Aslovo dalo ^Eslovo, jeden ^F#mz nás doma ^Dnespal. ^ASpomienky sú ^Ekrásne, spomienky ^F#msú nádherné^D, ^Akeby rána ktoré ^Eprídú, neboli ^F#mtak zákerné^D. Ooooooo

A tak ^Acítím ^Dzas, že ^F#mpríde ^Ečas, z tohto ^Adéja ^Dvu, ^F#mpláva ^Ev nás, aj ^Dna tele, aj ^Ana duši, ^Edokedy to eště ^F#mnetuším, len ^Ddúfam, že ^Eodnesie to ^Ačas.

^AOpať som ťa ^Estretol, napriek ^F#mtomu, že som o to ^Dnestal, oheň v tvojich očiách pre mna horieť neprestal. Preklinám tieto chvíle, preklínám rána ktoré sú, keď smútok čo mi nosíš, má tak zvláštnu noblesu, Oooooooooh

A tak ^Acítím ^Dzas, keď ^F#mpríde ^Ečas, z tohto déja vu, plavá v nás, aj ^Dna tele, aj ^Ana duši, ^Edokedy to eště ^F#mnetuším, len ^Ddúfam, že ^Eodnesie to ^Ačas.