Ľudové [sk] - Keď rozkvitne biela ruža / Biela ruža rozkvita

^CKeď rozkvitne ^Dmbiela ruža, ^G7treba ju tr^Chať, ^Ckeď má dievča ^Dmdvadsať rôčkov, ^G7treba ju vy^Cdať. ^G7 /:^CA ja, a ja dvadsať ^G7rôč^Ckov ^G7mám, ^G7ja sa, ja sa ešte ^Cne^G7vy ^Cdám, ^Cja mám milé^Dmho na vojne, ^G7ja ho ráda^Cmám.:/

^CMesiac vyšiel ^Dmaj hviezdičky, ^G7jasne svieti^Cli, ^Ckeď sme sa my ^Dms mojím milým,^G7rozlučova^Cli. ^G7 /:^CA môj,a môj milý ^G7pri ^Cmne ^G7stál, ^G7smutne,smutne na mňa ^Cpo^G7ze ^Cral ^Cprečo plačeš ^Dma nariekaš, ^G7však sa ma doč^Ckáš:/

Biela^C ruža rozkvitala , keď som ^Dmja k vám chodie^Gval, /: do ^Gokienka do va^Cšého , smutne ^Gsom sa poze^Cral :/

Nebuď ^Csmutný buď veselý, ja ťa ^Dmstále rada ^Gmám, /: našu ^Glásku nero^Czdelí iba ^Gz neba pán boh ^Csám :/

Dobre ^Cti je môj šuhajko, dobre ti ^Dmje na vo^Gjne, /: tebe ^Glíčká červe^Cnejú a mne ^Gblednú obi^Cdve :/

Z bielej ^Cruže kvet odpadol, zostal ^Dmiba koreň ^Gsám, /: naša ^Gláska sa zlo^Cmila, never^Gný si mi zo^Cstal :/