Autoscroll
1 Column 
Text size
Transpose 0
CStála raz pri lese maláF búdka Cza rána vyšiel z nej na lúkGu Cstrapatý Matej a bez kFlobúka Cpozeral do slnka cez rG, Cuku FPod mostom potokom lístok pláDmi4va Dmzo sveta správa však neprGíde, C Ďalej sa oplatí kľuFdne spávať, Dmi4 každý sa Dmbez neho oGbídCe.
Vstúpila do deja dobrá víla zlákala Mateja kobásou šiel za ňou kam len s ním zablúdila raz ju však v dave ľudí prepásol. Tak prišlo surové vytriezvenie, svet sa mu nezmestil do dlaní, ulice sú iba jednosmerné, a ľudia poriadne naštvaní. Kam sa nám stratili sladké casy? Možno sa o chvíľu objavia. Stíhame zahryznúť do klobásy, najlepšia duchovná potrava. Mávajte Matejom, kricte slávu, vyveste súkno cervené! Oni to aj za nás hravo zvládnu, a my si ešte chvíľu zdriemneme.