Autoscroll
1 Column 
Text size
Transpose 0
AmDym stelie sa poľom, znie spev zo všeC, Gtkých strán, Koňom do kroAmku líha si pDmšeničný lán.Am PoľniAmce vreštia a rachotC, G na bubon, Vojsko Amkráľovské náhli sDma pod hradAmi, G, Ami Chinon.
Tam truhlice plné, v nich zlato, perly, zbroj; Hradba mohutná vyzýva na krutý boj. Zástava vzpurná len vej nad arkierom, Hlásaj: „Bez boja nevzdá sa pevnosť Chinon!“ „Vpred, rytieri smelí!“ – herold zavolal, šíkom do čela stavia sa udatný kráľ a v blyšťavej zbroji sa ženú útokom, veria do tmy, že dobijú ten hrad Chinon. Mrak šípov vznáša sa sťa dravec nad vojskom; Koľkí po smrť dnes prišli si pod hrad Chinon? Výkriky prehlušia aj kráľovskí ston, Vládca strelu si odnáša pod pancierom. Topory búšia, hnev rúca hradný val Hor' sa, rytieri, pod hradom zomiera kráľ! Dym stúpa z ruín a strmým útesom, Vlečú v reťaziach obrancov hradu Chinon. „Vrav, kam si dal poklady, zradný senechal?“ - z lôžka smrtného pýta sa ranený kráľ. Muž spútaný odvetí s krutým úsmevom: „Nikdy nebolo pokladov v hrade Chinon!“ Kráľ vyriekol ortieľ a s mečom vchádza kat. „Načo, senechal, bránil si bezcenný hrad?!“ Hrdosť však necúvne pred popraviskom: „Vedzte, bránil som legendu hradu Chinon!“ Tak pominie bohatstvo, sláva je len klam, Iba legenda ostáva pokoleniam. A hoc' život prináša ústrky a skon, Tajne každý z nás v srdci má svoj hrad Chinon!