Kapo4

^APomaly už lístie opa^Edá, ^Ddo jesenných šiat sa oblie^Akaš. ^AAko vločka v diaľke záha^Edná,^Dhľadám, kde sa stále ukrý^Avaš. ^DMožno som ti^Eublížil, ja^F#miviem.^C#mi ^DMožno som sem^Enemal prísť, no^Daspoň chvíľku^Echcem.

^AJediný^Ekrát len^D stáť a^E hladiť ti^F#mitvár.^C#mi, ^D, ^E Jediný krát len stáť ticho bez slov. Jediný krát len stáť a uvidieť úsmev. ^Ajediný^Ekrát len^Dstáť a^E odísť bez^F#mi slov.^D, ^E

Pomaly už lístie zapadá, sneh skrýva pod perinu snov. Ja tu stále čakám na teba, ty sa stále skrývaš predo mnou. Rád uĽ by som šiel, no kam mám ísť? S tebou som sa túžil túlať, no dnes som sklamaný.

^HmiNad ránom vietor^Elístok privial k nám, ^Hmiv ňom písal nám dvom^Dz neba anjel^Esám.

Kompromis - Jediný krát