Autoscroll
1 Column 
Text size
Transpose 0
Amaj7Keď ku mne príde sen DVždy vchádzam do rozprávky Amaj7Ticho jak biely tieň DPrichádza z veľkej diaľky HmiNa koči z bielych stúh BŠkriatok čo mávnuEtím všetko Azmení D, E
Keď ku mne príde sen Vždy pritúlim sa k bábe Ležím a zrazu len Skĺznem jak po hodvábe Na ceste z krásnych dúh
Na ktorej stojí hrad z bielych sieníA, D, E ®: Sám AkráľF#mi ma Hmivíta vždy na EnádvoC#mirí F#miSám Hmihradnú bránu C#miotvo Drí A v tom Hmitisíc sviec sa ErozhoArí F#mi Vždy Hmivíta ma na EnádvoC#mirí Sám F#mikráľ A Hmicelú noc len C#mimne dvoDrí Až kým Hmitých tisíc Esviec dohoArí.
DNoc čo noc býva v Atom hrade bál A Hmija som vždy Eprvou Adámou DA mojim kráľom Abýva len kráľ HmiKým tých tisíc sviec zhorí na Enádvorí
Vždy keď odchádza sen Vraciam sa späť z rozprávky icho jak biely tieň Prídem z tej krásnej diaľky Na koči z bielych stúh A vtedy sa zrazu hrad na dom zmení ®: Sám kráľ ma pobozká vždy na nádvorí Sám hradnú bránu zatvorí A v tom tisíc sviec dohorí Keď ráno bránu zatvorí sám kráľ A do spánku sa ponorí Keď tých tisíc sviec dohorí. ®: Sám kráľ ma víta vždy na nádvorí Sám hradnú bránu otvorí A v tom tisíc sviec sa rozhorí Vždy víta ma na nádvorí Sám kráľ A celú noc len mne dvorí Až kým tých tisíc sviec dohorí.