^GUž svitá a n^Ca nový deň ^Gšklebí sa krígľov ^Dpár. ^GA po sále blúdi o^Cpitý tieň ^Gštvornožky ^Dtancuje s^Gám.

V bruchu mu škŕka žubrienka z pív podobá sa na jeho tvár. Zasa mu pribrala o pár kíl a je z nich nádherný pár.

^FNalej ^Cnám k^Grčmár ^Fdoaz ten p^Cosledný s^Gud. ^GNech žltý kok, k^Ctorý nám d^Aáš ^Gna veky p^Dochválen ^Gbuď!

®:

^AZnej pieseň ^Estudených p^Aív ^Apo ktorých máme v^Eždy veľa ^Asíl^/D ^AZnej pieseň p^Erázdnzch ^Fisflia^molš ^Dnádherný ^Apocit n^Eám vždy d^Dáš.

^GSpitý tieň teraz leží presne tam, kde pred tým stál Pod stolom na ničom nezáleží veď leží tam pivný kráľ

^AVymením Anču ^Eaj M^Aaryšu za ^Akýbel studenéh^Eo Š^AARIŠU. ^AKeď nám ho krčmár p^Eo dobrotky dá^Aš ^Abudeme s opicou sp^Eolu držať st^Aráž.

Alan Mikušek - Pieseň studených pív