Ref.: Padá ^Edážď ^Aa vzduch zvlhol ^Evodou musím ^Eísť ďalej cestou ^H7sám. Koľko ^Emíľ prekliatych ^E7už mám za ^Asebou ^F#mi koľko^H7krát sa vrátiť ^Emám?

Tak ^Eblúdim po ^Amestách ^Esnov občas ^Enazriem do výkla^H7dov Všade ^Eticho, ^E7len zopár ^Aáut nemôžem ^Ezostať, aj ^H7keď to mesto mám veľmi ^Erád.

Len smutný tieň sa ťahá za mnou zopár ulíc zahalilo sa tmou každá vydá svoj studený dych

vždy keď vojdem len do jednej z ^Enich. ^D, ^A, ^E Ref.: Padá dážď..... ^D, ^A, ^E

Len jediná z ulíc ma ťahá stále v nej som snáď prežil tisíc liet behali po nej len, len deti hravé veselých očí tu už dávno niet.

^HSmutné tu ^Azostali koruny ^Estromov, ouou tie pamäta^C#mijú na lepšie ^F#midni ^H7

Tak rád ^Eby som sa chcel zas ^Avrátiť ^Edomov a tento ^F#mivlak ^H7už je posledEný. ^D, ^A, ^E

Ref.:

koľkokrát sa vrátiť mám? ^D, ^A, ^E

Alan Mikušek - Dážď